Už sedem dní pred ňou sa prestáva v niektorých vidieckych regiónoch piecť chlieb. Ktokoľvek by sa odvážil porušiť tento zákaz, privolal by na dedinu sucho.
Cez Kvetnú nedeľu, nazývanú v tejto krajine aj vŕbovou nedeľou, nosia veriaci do kostola na posvätenie vŕbové halúzky, ktoré majú odháňať zlo, nešťastie a choroby. Samozrejme – vŕbové halúzky sú náhradou tých pravých starovekých palmových.
Bahniatka sú zase symbolom budiacej sa prírody – na poľskom vidieku ich vkladajú do úľov, ba dokonca aj jedia ako prevenciu pred chorobami.
Pred veľkonočnými sviatkami sa aj v Poľsku robí generálny poriadok. Pôvodne to však nebolo preto, aby Poliaci \"privítali\" sviatky - veľké upratovanie symbolizovalo \"vymetanie\" zimy z domácich kútov. Spolu s tým zmizli z domu aj všetky choroby a zlo.
Na škaredú stredu sa \"topil Judáš\". Dnes táto tradícia pretrvala najmä na Podhalí. Chlapci vytvorili zo slamy a starého oblečenia veľkú bábku, ktorú niesli cez celú dedinu. Pri ceste sa zhromažďovali dedinčania a bili bábku kyjmi. \"Zradcu\" nakoniec hodili do rieky a tým bola spravodlivosť dokonaná.
Na pôstnu večeru vo Veľký piatok musí byť na poľských stoloch šťuka. Verí sa, že kostra hlavy tejto ryby skrýva v sebe tvary všetkých nástrojov, ktoré boli použité pri ukrižovaní Ježiša Krista. Hlava šťuky sa vždy veľmi opatrne oddelila a rozdelila na časti. Podľa legendy je šťuka rybou, ktorú ulovili na Zelený štvrtok a pripravili na Poslednú večeru.
Na Veľký piatok sa veriaci vydajú Krížovou cestou, aby na jej konci symbolicky uložili Ježiša do hrobu. V Poľsku až do polovice 19.storočia museli obyvatelia nosiť v tento deň tmavé oblečenia.
Posledné dva pôstne dni sú prípravou na Veľkú noc. Pochováva sa \"žur\" – jedlo, ktoré sa je cez celý pôst. Na strom sa tiež pribíja sleď.
Na bielu sobotu sa museli vysvätiť kôš s jedlom. Obsah koša sa líši podľa toho, o aký poľský región ide. Ale v žiadnom nesmie chýbať jahňacina a údeniny. Posväcuje sa tiež chren, maslo - znamenie blahobytu - a vajíčka - symbol zrodenia.
Posvätené jedlo sa je hneď na druhý deň, a vysväcuje sa tiež voda. Tá potom získava špeciálne vlastnosti a podľa tradície pôsobí lepšie než najmodernejšia kozmetika. Dievčatá si v tejto vode umývajú tvár a to im má privolať krásu. S vysväteným košíkom treba tri razy obísť dom, aby sa vyhnali zlé sily.
Dlho očakávaným dňom je Veľkonočná nedeľa. Na sviatočné raňajky sa celá rodina podelí vajíčkom. Na stole musí byť vianočka. Na Veľkonočnú nedeľu mládež pripravovala špeciálne závody, ktoré napríklad gorali v Tatrách nazývali \"vybíjaná\". Ten, koho trafilo vajce s najtvrdšou škrupinou, vyhrával a \"svoj\" košík s rozbitými vajcami mohol darovať svojej milovanej alebo milovanému.
Na Veľkonočný pondelok niekde na vidieku pretrvala tradícia oblievačky. Tá nadväzuje na dávne pohanské zvyky, ktoré sa spájajú so symbolickým prebúdzaním prírody a pôdy, aby bola úrodná.
Kedysi Poliaci tiež šibali vŕbovými halúzkami, čo malo priniesť šťastie. Dnes však šibačka v Poľsku už vymizla.
0